Hlavné menu
Správy
Turistika : Letný prechod hrebeňom Nízkych Tatier Jún 2012
Posted by Diego on 25-06-2012 13:50:00 (1961 reads) News by the same author

Konečne sa počasie zmenilo a predpoveď tlakovej výše naznačovala krásne počasie už od Piatka. Štvrtok večer sme dorazili na Donovaly. Naivne sme si mysleli, že jednoducho prídeme a ľahko najdeme vhodné ubytovanie. Keď sme neuspeli na Buloch, vrátili sme sa na overené miesta, a až po doporučení sme našli atartmán za 50 Eur/noc pre štyroch. A to už bolo 22:00 hod. Tak akurát skočiť ešte niekde na večeru. Dobre jedlo, pivko a nejaká ta borovička nám opäť vrátili dobru náladu.
To piatkové ráno 15.6.2012, sme sa zobúdzali do daždovej burôčky, ale len takej malej, čo sa hneď zaraz aj pominula.
Skoro ráno tak okolo 09:00 hod. sme už boli konečne všetci na mieste na Buloch a tak sme mohli vyraziť. Vzduch voňal po ďaždi a slnko sa odrážalo od nízkej oblačnosi a vytváralo tak nádherné scenérie okolitej prírody. Plný elánu sme pomerne hladko došli do Hiadeľského sedla, s meším oneskorením oproti plánovanému času.


Po krátkej prestávke, a márnom hľadaní povestného posledného prameňa vody na hrebeni sme pomaly vyrazili na výstup na Prašivu. Ani sa to nezdá ale z Hiadeľského sedla(1099) na nenápadný vrchol Prašivej (1652) je to poriadný stupák a aj nám dal poriadne zabrať. Nádherný výhľad na Novu hoľu však stál za tu námahu. Samotný ďalší výstup na Malú a Veľku Chochuľu už bola iba prechádzka hôľnými lúkami. Mierné klesanie na Košarisko (1695)a potom ďalej až na Skálku sme využili na načerpanie stratených síl. Zo sedla pod Skálkou (1476) nás opäť čakal pomerne dĺhy, ba povedal by som priam nekonečný výstup na Latiborskú hoľu (1643). Začali sme prepočítavať časy od jednotlivých smerníkov a akosi nám to stále nesedelo. No asi to bolo tým že z kopca sa ide rýchlejšie ako do kopca. Ešte nás čakal výstup na Zamostskú hoľu (1612) a potom zostup do sedla Zamostskej hoľe. To sa už nad Nízkymi Tatrami slnko pomaly ukladalo k spánku. Keď sme konečne dorazili do sedla Zámotskej hoľe a zistili sme, že na ráscestie nad sedlom Ďurkovej je to ešte 1:15, to sme už vedeli, že do útulne Ďurková prídeme po západe slnka. No nič aspoň sme mohli urobiť aj nejaké fotky zapadajúceho slnka nad Nízkými Tatrami.
Ráno v Piatok 15.júna už v útulni Ďurková nemohol spať dlho nikto. Pomaly sme sa vygúľali zo spacákov a vytratili sa na čerstvý vzduch. V slnkom zaliatom ráne výborne chutila ranna káva. Veselí vychodniari dorovnávali hladinu adrenalínu v krvi, a ej vera počastovali aj nás domácou slivovičkou.Dodo sa im snažil predať svoje bohovské hodinky ale nepochodil. Narýchlo sme si ešte umyli zuby vodou z neďalekého prameňa a vyrazili sme smerom na Chopok. A už tu sme počítali stráty na životoch z mimulej noci. Ja som polepil všetky moje pľuzgiere a Palči zasa fixoval nohu keď sa v noci sterigal dole zo schodov, čo viedli do priestoru na spanie. Dodo už preplánoval trasu na konečný cieľ druhej etapy na Kamennú chatu. Kde koho zastavoval na kus reči, a striktne dodržoval prestávky na gáblik či pivko. Pekné počasie vytiahlo na hory aj procesie turistov z Grandu a príľahlých hotelov. Smerom na Chopok to už boli priam davy. Na Kamienku sme s predvojom,ja a JuloO dorazili okolo tretiej. Zaistili sme ubytovanie a hopky šupky na pivko. Nádherný výhľad z terasy Kamieky, s pohárom oroseného moku, pookrial dušu a dal vydýchnuť unavenému telu.


Viac fotiek aj po kliknutí na obrázky Palčiho.


Printer Friendly Page Send this Story to a Friend Create a PDF from the article
The comments are owned by the poster. We aren't responsible for their content.

Poster Thread
Vlado
Posted: 2012/7/13 11:53  Updated: 2012/7/13 12:07
Moderator
Joined: 2009/2/24
From:
Posts: 263
 Re: Letný prechod hrebeňom Nízkych Tatier Jún 2012
V dňoch 15. – 17. 06. 2012 vykonal náš “odriad“, plánovaný a organizovaný prechod pohorím Nízkych Tatier. Nástup bol na kóte 1056 Bully – Donovaly. Cieľom bolo východné zoskupenie Benderovských partizánov v oblasti chaty generála M. R. Štefánika.

Oddiel pozostával: z veliteľa odriadu - práporčíka Jozefa Pavloviča, jeho zástupcu poručíka - Pavla Dodoviča, podplukovníka - Jozefa Jožinoviča a styčného dôstojníka s Ostapom Benderom, poručíka - Geoarga Oraviča – prieskumníka a frajtra - Vadima Georgiča - politruka.
Podľa plánu mal prvý deň presunu prebiehať po osi Hiadelske sedlo, Prašivá (1652), V. Chochuľa (1753) , Košarisko, sedlo pod Skalkou, sedlo Latiborskej hole, Malý Chabenec, Ďurková (1750). Prevýšenie 1800 m, klesanie 1200 m, dĺžka 30 km, plánovaný čas prechodu 9:00 hodín.
Realita však bola iná. Ukázalo sa, že informácie na internete o celkovom čase boli podvrhnuté nepriateľskou rozviedkou. Nástup bol komótny o 9,00 hodine a cieľ bol dosiahnutý o 21:15 hodine (bunker Ďurková, chata pod Chabencom).
Na počiatku presunu sme si pripomenuli, na pamätnej tabuli v Bulloch, obetu života p. Bullovej, ktorá bola upálená za napomáhanie partizánom.
Príroda pripomínala rajskú záhradu. Rozkviknutá kvetená nám blažila dušu. Obišli sme Kozí chrbát a pokračovali vo výstupe na Prašivú. Bolo po daždi, pôda bola mokrá a vzduch príjemne vlhký a chladivý. Napriek tomu z nás Prašivá pekne vycicala sily.
Nadrotmajster J. Pavlovič bol v závere výstupu zasiahnutý guľkou snajpera. Museli sme urobiť polhodinovú prestávku a rozdeliť si jeho výstroj a výzbroj medzi ostatných.
Ďalej sme pokračovali cez M. a V. Chochoľu, Košarisko, Skalku, Veľkú Hoľu. Pred Ratiborským sedlom sa súdruhovia začali modliť, aby ďalší kopec bol Chabenec a pod ním vytúžený bunker Ďurková.
Ale nie, terén stúpal a klesal a pot sa rinul cícerkom. Objavila sa Latiborská Hoľa, Zámostská Hoľa a až konečne Ďurková (1750) - Chabenec. Slnko si už obliekalo pyžamo a na hlavu natiahlo kabanicu, pekne sa ochladilo.
Bunker Ďurková ( chata pod Chabencom) je pre tých čo vyznávajú Himalájske podmienky ubytovania. Ubytovanie je spoločné na padláši, na molitanových matracoch. Voda je z neďalekého potoka. Na osvetlenie treba vlastnú čelovku a na spanie spacák. Bačujú tam dvaja šerpovia, jeden mastí karty s kamarátmi a nemá na Vás čas, druhý behá v kapucni ako kapucín. Ale inak zážitok.
Skoro ráno o 9:00 sme vyrazili na druhú etapu. Cieľom bolo dosiahnuť Kamennú chatu (Kamienku 2000). Slnko sa už nemračilo a sľubovalo azúro tutti frutti. Prvý deň nás značne vyčerpal, ale nálada bola dobrá. Benderovec J. Jožinovič mal pľuzgiere a musel použiť naše náplaste. Všetci ostatní sme cítili guľové čapy, ale nikto sa nesťažoval.
Na Chabenci som si spomenul na súdruha Švermu, ktorý tu položil život. Po ceste sme minuli niekoľko pamätníkov, ktoré boli venované účastníkom SNP ale aj obetiam rôznych športových výkonov v časoch nedávnych, mierových. Na Kotliskách sa v úžľabinách držal ešte sneh, to ma v júni fascinovalo. Krížske sedlo a pred nami Poľana, o ktorej som si myslel, že je iba na Rudohorí. Z Poľany bolo vidno Chopok a jeho zjazvenú tvár v záujme lyžiarskeho rozkroku Ja & Ty. Pokračovala výstavba, ktorá spojí sedačkou severnú a južnú stranu Chopka.
Konečne Kamenná chata. S bunkrom Ďurková sa to nedá porovnať. Čistota, útulno, vôňa dreveného obkladu, nepotrebujete spacák, široký výber jedál, ústretový personál. Problém je s vodu. Umývať sa dá iba s dažďovou vodu zo suda na terase. To v paneláku nemáte.
Na druhý deň veliteľ a zástupca, z taktických dôvodov, zostúpili z Chopku do nižších polôh. Rozhodli sa zostúpiť popri sedačke na Srdiečko. My traja sme pokračovali ďalej na chatu M.R.Š.
Cestička bola pekne vydláždená a bola radosť po nej ísť. Cestou sme stretli kamzíčiu rodinku ako si to štrádovala smerom na Kamienku. Minuli sme Demänovské sedlo. Na Ďumbier sme nešli. Oproti nám sa valili už procesie turistov, tak sme radšej pokračovali na Štefáničku. Tam sme si dali fazuľovú polievku. Benderovci už išli domov tak aj my, zostúpili na sme na Trangošku. Dorazili sme tam o 14:30 hodine.
No načo to bolo dobré: pekne som si vylepšil krvný obraz, príroda a cesta ma odpútali od prízemných starostí a mal som Vám čo opísať.
Tak preto,
HORÁM ZDAR !