Mali sme voľno, slniečko krásne svietilo a tak sme sa vybrali na Stoh v pohorí Mala Fatra. Pôvodne sme zamýšlali výstup na Stoh so sprievodom, miestným Jožom, čo ma vraj vyoperovaný strach, ale kedže sa deň predtým rozbil na Kozinci, museli sme isť sami.Autom sme sa presunuli do Zázrivej časť Biela, až na koniec dediny kde sme našli slušné miesto na zaparkovanie. Hneď ako sme prešli cez miestný potôčik Biela, nasadili sme pásy a začali šľapať po zelenej značke. Asi po hodine sme konečne vyšli z pásma lesa a pred nami sa po krátkom výšľape objavilo sedlo Medziholie. Po krátkom oddychu sme vyrazili ďalej smerom na Stoh, po červenej.
Tesne pred vrcholm Stohu sme s prekvapením zistili, že ani nie 50m k vrcholu sa šľapalo krásne, ale na vrchole už bol vietor takmer so silou orcanu. Fuj ale tam fúkalo.

Pôvodne sme chceli zlyžovať chrbat stohu, ale vietor bol taký silný, že sme nakoniec chrbat stohu zišli takmer po štyroch. V poraste na chrbáte stohu, tak kde sa krížuje červená zo žltou značkou, sme na chvíľku v závetri posedeli, načerpali nové sily, a nakoniec sme sa rozhodli, že predsa len vyšľapeme na Poludňový grúň. A veru dobre sme urobili. Výšľap po hrebení až na vrchol poludňového grúňa bol úžasný. Kráčali sme vpred za slnkom na vrchole a navôkol bolo toľko krásnych výhľadov, že až až.
Na vrchole Poludňového gruňa sme konečne dali dole pásy a po pomerne peknom zjazde, po žttej značke, sme boli na zjazdovke. Na naše počudovanie na upravenej zjazdovke celý deň nikto nelyžoval. To si asi viete predstaviť. No krása, kreslili sme osmičky po bielučkom snehu upravenej zjazdovky, ako sme tak fujazdili dole prázdnou zjazdovkou.
Chiľu sme posedeli na Chate na Grúni, veď Marek mal výročie "rok od narodenia do Skialpinizmu". Potom už len malý výstup na vrchol zjazovky na Pasekoch a hybaj ho dole. Tu nás už netrpezlivo čakala Skarlet.