Jedného krásneho 8.Mája 2014, presne podľa plánu bolo počasie ako vymaľované, a tak sme sa vybrali na tvz. Trojmedzie. Je to vlastne hraničný bod, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Maďarska a Rakúska. Je zaujímavé ako jednoduche je dnes prejsť zo Slovenska do Rakúska a ďajej do Maďarska, iba čo by si jednou nohou hranice prekročil. Stretli sme sa ráno, teda neskoro ráno v bufete u Lola na Petržalskej strane. Chvýľu sme čakali na jedného lenivého prašivého medveďa, čo sa nevedel z brlohu vyťerigať. Keď nechodil tak sme nakoniec vyrazili smerom k bufetu na Obrátke, nech máme najčerstvejšie informácie priamo z prvej ruky. Musím teda konštatovať, že na Obrátke to žilo ako na 8.Mája. Pozdravili sme sa s Jankou a Jankom a počkali sme na toho posledného, lenivého, prašivého medveďa.

Po výdatnom občerstnvení na počesť nového medvieďaťa, ktoré sa nedávno narodilo, sme teda nakoniec oslavili aj ďalšieho nového DEDA Zola medveďa. Dedo Zolo medveď si tak patrične uctil svojo vnúčika a koniec koncov aj svojích kamarátov. Nech nam rastie do sily a krásy.

Celkom sme tada najazdili 61 km, čo síce nieje bohvie ako veľa, ale veď ani nešlo o množstvo najazdených km ale o krásne popoludnie. Priemerka tak okolo 18km/h. Celkom v sedle niečo cez 3 hod.	"Len okamih tam pobudnutia: už mŕtvie bôľ, už slabnú putá, zrak čistí sa, tlak voľneje, i oživujú nádeje" P.O.Hviezdoslav. Tak by som skutočne tiež opísal to krásne májové popoludnie, keby som básnikom bol. Po dúšku chladeného piva sme nechali toho lenivého medveďa na Obrátke, a my sme sa vidali cestou necestou na "Trojmedzie". Z Obrátky sme odbočili smerom na Rajku, a po zachytení červenej značky sme pokračovali ďalej. Na starom hraničnom prechode sme prešli cez hlavnú cestu a po poľnej ceste, miestami aj po asfaltke sme dorazili až na Trojmedzie. Je to tak 4 až 5 km. od Obrátky.