Konečne prišiel ten dĺho očakávaný deň a my sme mohli vyraziť na Jadran. Vyrazili sme z Bratislavy v Nedeľu 5.7.2015 ráno tak okolo 09:00 hod. a po 12 hodinách sme konečne dorazili do mestečka Cavtat. Marína v Cavtate je hneď vedľa autobusovej stanice, takže nakoniec aj M.R.Štefánik jachta bola niekde nablízku. Zavolali sme kapitána, odparkovali nášho tátoša a nalodili sme sa na dosky zvané jachta. Suchozemské krysy konečne okúsili slano moro po strastiplnej horúcej ceste z vnútrozemia. Oslávili sme "dobro došli na bord" čašou kapitána Morgena, a zaľahli sme na kóje v kajutách v očakávaní nového dňa. Predpoveď počasia hlásila slnečné, bezveterné počasie s teplotami okolo 35 stupňov. A skutočne, keď sme sa ráno v Pondelok 6.júla zobudili, slnko už bolo pomerne vysoko a nemilosrdne pálilo na naše hlavy. Pozreli sme si mestečko Cavtat a po obede sme vyplávali smerom na Otok Lopud okolo Dubrovníka. Plavba netrvala dlho a okolo 18:00 hod. sme zakotvili v zátoke Sunj. Piesčitá pláž, chladené pivko krásne slnečné počasie.Čo viac si môžete priať.

Noc sme strávili na kotve a museli sme teda držať aj zmeny pre pomerne premenlivý vietor. Ešte večer sme zistili, že vedľa kotvili Slováci na inej jachte. Okolo obeda sme teda navštívili Slovenskú posádku na ich jachte a aj oni prišli na kávu k nám. Po obede sme zdvihli kotvu a vyplávali sme smerom na Ostrov Korčula. Pôvodne sme chceli zakozviť niekde na bojke v prístave Korčula, ale prišli sme do prístavu pomerne neskoro, niečo po 20:00 hod. a to už bolo plno. Skúsili sme teda najbližšiu marínu v zátoke Uvala Luka ale ani tam sme už nenašli voľné miesto. Oboplávali sme teda otok Badija a Otok Vrnik a nakoniec sme skončili na kotve v maríne Lambarda. V noci opäť fúkalo a tak sme znova držali zmeny až do rána.
To ráno v Stredu 08.07.2015 sme vstali pomerne skoro a po raňajkách sme vyplávali navštíviť mesto Korčula. Stále tam bol nával a tak nás kapitán vyhodil na mestskom móle a sám zakotvil obďaleč. Popozerali sme si historické pamiatky, skočili na chladené pivko a znova sme naskočili z móla na Štefánika. Obed sme si dali na jachte a plávali sme ďalej okolo Otoku Ščedro smerom na Hvar. Na Hvar sme opäť priplávali pomerne neskoro a už sme nenašli miesto na kotvenie priamo na mestskom móle. Skončili sme teda opäť na kotve v priamo v zátoke. Noc bola opäť nekľudná. Neskoro do noci vyhrávala muzika z prístavného móla a taxiky prevážali ľudi z neďalekej maríny Palmižána a z iných jacht z Pakleni Otoči.
Vo Štvrtok 09.07.2015 sme sa po raňajkách vybrali na dingáči do prístavu Hvar. Pozreli sme si pamätihodnosti, a vyškrabali sme sa aj na Hvarský hrad, cez nádherné španielské záhrady. Po obede a kúpaní sme tento krát včas vyplávali smer Trogir. Telefónicky sme zaistili miesto na kotvenie. Ako sme priplávali do Trogiru, hneď na začiatku nás nasmerovala služba maríny na voľne mólo s muringovymi lanami. Nakoniec sme zistili, že napriek tomu, že sme mali rezerváciu v ACI maríne Trogir, zakotvili sme v novej maríne Trogir. Krásne mesto plné histórie a fantastických reštaurácií. Konečne sme sa kľudne vyspali, osprchovali, doplnili sme zásoby vody a dobili sme mobily a foťáky. Druhý deň ráno sme s kapitánom ešte skočili do Trogiru na zmrzlinu ale tiež zaplatiť poplatky za marínu. Cieľom dnešného dňa bolo doplávať včas do Šibeniku, tak aby sme mohli bezpečne zakotviť na mestskom móle. Cestou smerom k Šibeníku sme sa ešte zastavili v Primoštene, kde sme sa stretli s Vladovim kamarátom. Po krátkom osviežení sme už plávali okolo Otoku Zlarin Šibenským kanálom do prístavu Šibeník. Už sa stmievalo, keď sme kotvili na mestskom móle v Šibeniku na pomerne krátke muringové lana. Tradičný welcome drink, šampanské, nám nakoniec zmrzol v mrazničke. Ale večerná, alebo už nočná, prechádzka Šibenikom stála za to.
V Sobotu 11.07.2015 skoro ráno o 04:40 hod. dorazil na loď aj Peter. Autobus, ktorým prišiel do Šibeniku, prešiel okolo M.R.Štefánik jachty a zastal len pár metrov ďalej na zástavke autobusov. Po krátkej návšteve Šibeníku sme sa rozhodli, že pôjdeme na Otok Kakan blízko Otoku Kaprije, kde sa pre zmenu Peter chcel stretnúť s kamarátom Rasťom. Čo ale čert nechcel pri vyplávani od móla sme namotali muringové lano na pravu vrtuľu. Ešte, že sme mali potápača Pištu, ktorý sa obetavo ponoril do kalných vôd prístavných a kuchynským nožom nakoniec asi po pol hodine lano odrezal. Natankovali sme, čo pri objeme nádrží trvalo tiež asi pol hodiny, a vyplávali sme s časovým oneskorením smerom na Otok Kakan. V zátoke medzi malým a veľkým Borovnakom je skutočne nádherné kotvenie na bojkách. Bojky sú ale privátne a spoločnosť, ktorá vlastni bojky, chcela za kotvenie na bojke pomerne veľa (560 Kuna) s tým, že pri návšteve ich reštaurácie dávajú zľavu na konzumné a doprava ich taxíkom je zadarmo. My sme ale navštívili inú reštauráciu. Dali sme si ľahkú večeru a chladené pivko. Nádherne sa tiež plávalo v zátoke pri západe slnka. Ráno v Nedeľu 12.07.2015 sme pri raňajkách premýšľali kam ďalej. Zhodli sme sa nakoniec, že poplávame hore riekou Krka až do Skradinu a potom, že sa pôjdeme pozrieť na vodopády na rieke Krka. Večer sme rezervovali miesto v maríne vo Vodiciach. Premerali sme ešte výšku hlavného stožiara a max výšku lode od vodnej hladiny. (24m). Výška oblúka mosta pred Skradinom je 27m. Do Skradinu sme priplávali niečo okolo 14:30 hod. Kapitán nás vyhodil na jednom móle a sám odplával do inej zátoky, kde sa dalo voľne kotviť. Mali sme niečo okolo dvoch hodín na návštevu vodopádov na Krke. Naša predstava o taxiku, ktorý si prenajmeme na výlet k vodopádom však bola mierne vzdialená od reality. K vodopádom sa plavili veľké výletné lode v pravidelných intervaloch. Nech sme počítali ako sme chceli akosi nám to časovo nevychádzalo, a tak sme namiesto návštevy prekrásnych vodopádov na Krke, skončili pod stanovým prístreškom a chladili sme naše žeravé tela oroseným mokom. V dohodnutom čase sme opäť naskákali na jachtu a vyplávali sme späť po Krke tentokrát smerom na Vodice. Poučenie: nechajte si na návštevu vodopádov na rieke Krka dostatočnú časovú rezervu. Aspoň 4 hodiny. Žiadne taxi, ale výletná loď s pravidelnými intervalmi a množstvom ďalších turistov. Večer sme kotvili v maríne vo Vodiciach.
Ráno v pondelok 13.07.2015 po raňajkách sme južne od maríny našli ihrisko na beach volejbal (100 Kuna/hod.). Porazili sme mládež Peter + Pišta 3:0 a po obede sme vyplávali smerom na Kornati. Plávali sme okolo Otoku Murter smerom na Otok Žut a Otok Katina. Tu sme chceli pôvodne preplávať cez pieplav Vela Proversa do Talaščice. Včas sme ale zistili, že hĺbka vo Vela Provesa je iba 2,4 m. Už sa stmievalo a vyhodnotli sme tento prolaz ako nebezpečný a tak sme radšej oboplávali Kornat až okolo Opatu cez Opatska vrata. Škoda prolaz Mali Proversa má hĺbku až 5 m a je vraj vysvietený ako vianočný stromček(majáky). Škoda zabralo nám to veľa času. Asi okolo 20:30 hod. sme skúsili zakotviť niekde v zálive Mala Lavsa, ale už tam bolo plno. Pokračovali sme ďalej a našli sme záliv Lopatica. Vyreralo to tu celkom dobre. Len čo sme spustili kotvu hneď boli pri nás vyberači vstupného do Národného parku Kornati. Zapýtali s 650 Kuna za deň s tým, že na druhý deň by sme museli zaplatiť nanovo v Talaščici. Podľa internetu ( http://www.chorvatsko.cz/aktual/ceny- ... odnich-parku.html#kornati), by bolo vstupné 450 Kuna za deň, ak by sme si vstupné zakúpili dopredu mimo NP. Boli nekompromisní, a tak sme radšej plávali ďalej až do Talaščice zátoka Mir. Do zátoky sme priplávali neskoro v noci, ale našli sme ešte voľnú bojku.Ráno v Utorok 14.07.2015 bolo krásne slnečné a horúce, ako nakoniec všetky dní počas dvoch týždňov. Krásne prebudenie v zátoke Mir. Po raňajkách sme sa vybrali zo zátoky na vrchol Dlugeho Otoku, kde sú skutočne nádherné výhľady na cely Dlugy Otok. Potom sme plynule prešli na Slano Jazero a neodolali sme sa okúpať v skutočne slanej vode so štipkou síry. Okolo obeda začali procesie turistov na Slano Jazero a tak sme sa vrátili do zátoky Mir. Tu sme zvolili, že si dáme obed. Chalani skúsili, že vraj výbornú hovädziu polievku zo sačku ale my už skúsenejší sme radšej volili rybu (orada, 1.clasa) bola skutočne výborná. Po obede sme vyplávali smerom okolo Otoku Levranka na Otok Mana. Na Otok Mana sme doplávali na dingači, zatiaľ čo kapitán krúžil v zátoke. Na ostrove Mana zostali kulisy po filmároch, ešte z čias keď sa tu natáčali filmy. Vystúpili sme na kulisy, a kochali sa pohľadmi na všetky strany. Fantastické. Nádherné vysoké útesy a v lagúne pláva Štefanik. Aj podmorský svet bol v týchto vodách krásny. Nalodili sme sa okolo 18:00 hod. a vyrazili sme na nočnú plavbu smerom na ostrov Biševo. Nočnou plavbou v pokojnom mori sme chceli priplávať k ostrovu Biševo skoro ráno, tak aby sme mohli navštíviť Modru jaskyňu (Modra špilja) v čase kedy je skutočne modrá. (medzi 09:30 až 11:00 hod. za pekného slnečného pačasia). Napriek tomu že sme priplávali k Biševu pomerne zavčasu všetky boje boli už obsadené. Vstup do jaskyne bol ohradený bojkami a do jaskyne vozili turistov iba miestne taxiky a iba od lodi ktoré boli ukotvené na bójach. Chvíľu sme sa snažili dostať na nejakú uvoľnenú bójku ale to už krúžilo v zátoke tak okolo 10 jacht. Asi po pol hodine sme to vzdali a radšej sme sa vybrali pozrieť bývalé úkryty ponoriek do blízkeho zálivu Uvala Slatine na Otoku Vis. Nádherne čistá voda, horúce slniečko priam nabádali ku kúpaniu. Okolo 18:00 hod. sme priplávali do prístavu na Viskej Luke. Na mestskom mole už bol nátresk a tak sme si našli voľnú bójku. V prístave bolo stretnutie jachtárov hádam z celého sveta. Krásne mestečko, výborná reštaurácia priamo na mestskom móle.
Vo Štvrtok 16.07.2015 ráno po raňajkách sme ešte dokúpili nejaké chýbajúce potraviny, pivo a nejakého kapitána Morgena. Vyplávali sme smerom na Brač, zátoka Bol s cieľom okúpať sa na Zlatom Rate. Na Zlaty Rat sme priplávali asi okolo 17:00 hod. Nedalo sa tam ani kotviť a tak sme si len tak zaplávali z lode na pláž cca. 150 m. Pozreli sme si pláž a asi po polhodinke sme doplávali späť na loď. Už tu kapitán zistil, že nie je niečo v poriadku s ľavým motorom. Sťažovalo to manévrovanie pri pristávaní najmä v maríne. Večer po 18:00 hod sme dorazili do prístavu Bol. Našli sme voľnú bójku a čakali na vyberačov. Večer sme vyšli dingačom na breh, kde sme našli výbornú reštauráciu. Rybia kučica. Nádherné prostredie, výborne pripravená ryba. Po večeri sme navštívili prístav Bol a veru bolo na čo sa pozerať. Fantastická diskotéka. Oveľa horšia však bola zmrzlina, ktorú sme si dali na nábreží. Zdeno takmer nedobehol do mora. Ešte ráno spomínal na nedobrú zmrzlinu.
V piatok 17.07.2015 sme vyplávali skoro ráno o 07:30 a tak sme ani naplatili za kotvenie. (výbercovia chodia tak od 17:00 do 18:30 a potom až ráno najskôr po 09:00 hod.). Kapitán dohodol stretnutie s ďalšími kapitánmi na Jadranskom more aby nám pomohli opraviť poruchu na ľavom motore. Stretli sme sa v zátoke U Duga na Hvaru pred Paklinskími otoči. Nakoniec sa nám spoločnými silami ale najmä za pomoci slovenských kapitánov (Stana Vargu a XXX) podarilo motor alebo lepšie povedané spojkové ložisko opraviť, teda dotiahnuť uvoľnené skrutky, takže obidva motory boli v poriadku. Ej ale sa kapitánovi Vladovi uľavilo. Po obede sme sa vydali smerom k otoku Ščedro a ďalej do Korčulského kanálu. Fúkal celkom priaznivý vietor a tak sme konečne napli všetky plachty a plachtili sme krížom krážom po Korčulskom kanále pokiaľ sa len dalo. Večer sme ešte preplávali okolo prístavu Orebič, aby sme pozdravili surfistov z Čiech a Slovenska a prirazili sme večer v maríne Korčula. (bokom, s naťahovaním springového lana). Napriek tomu, že sme boli v maríne niečo po 23:00 hod. nebol problém sa ešte najesť. Po večeri, sprcha a hurá do postele. Napriek pokročilému času noc bola stále horúca. Zaspať sa nám podarilo až nad ránom.


Tak a bol tu posledný deň plavby. Po rannej káve a raňajkách sme odrazili a vyplávali sme smerom späť do Cavtatu. Plávali sme okolo ostrova Mljet a vzhľadom na to, že bolo skutočne horúco, potrebovali sme ochladiť spotené tela. Zastavili sme teda na ostrove Mljet v zátoke Prožurska luka. Ešte sme nestihli ani zakotviť a už tu bol miestny výberca poplatkov, tento krát miestny poplatok za pobyt v zátoke. Keďže sme tu iba kotvili a hodlali sme cca. po dvoch hodinách pokračovať nedostal nič. Dali sme si v miestnej konobe pivo, nalodili sme sa, ani sme dingač nedávali dole, a vyplávali sme smerom Cavtat. Do Cavtatu sme došli tak okolo polnoci. Mimochodom naplávali sme niečo okolo 600 nm.
V Nedeľu ráno som k počudovaniu našiel auto tak ako som ho pred dvoma týždňami zanechal na parkovisku hotela Croatia. Naložili sme všetky špinavé veci a vydali sme sa na cestu domov do Bratislavy.