Príprava na tohtoročnú lyžovačku v Livigno bola dlhá a náročná, ale nakoniec sa podarilo dať dohromady skupinu, termín a ubytovanie. A dobre sme urobili. Livigno nás privítalo v 10.aplíľa v nedeľu ráno krásnym počasím a aj toho snehu bolo ešte dosť. Prvý deň sne sa vyviezli na Carosello 3000 hneď ako otvorili prvú lanovku. Boli sme samozrejme nedočkaví. Ale mrázik cez noc urobil svoje. Zjazdovky boli ako štolverky, zmrznuté a tvrdé. Ale asi po hodine, keď slnko roztopilo vrchnú vrstvu menčestu, zrazu to bolo ako v raji. Nekonečné biele pláne a nepopísané zjazdovky. Jednoducho tuti fruti. Z Carosella 3000 sme postupne lyžovali na všetkých zjazdovkách až po lanovku Costaccia. Tu sme si dali niečo k obedu a pomyly sme sa vrátili až na Federiu. Domov na baitu Elsa sme sa vracali už po 16 hodine. Na kilometri sme sa ešte zastavili na občerstvenie a už len posledný úsek čiernej zjazdovky a sme dole.

Plný dojmov z nádhernej lyžovačky a tej troche whisky sme spokojne zaspali o očakávaní čo prinesie nový deň. V Pondelok ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Pre zmenu sme sa vydali na stranu Mottolina, aby sme aj tu ochutnali nekonečné pláne bielych zjazdoviek. Zjazdovky však na tejto strane boli tiež pomerne zmrznuté. Žiaľ zjazdovky sú na tejto strane tak široké, že sme sa roztratili. Keď sme sa konečne našli, zjazdovky už boli na strane Trepalle mokré, ale lyžovačka bola fantastická.
V Utorok sme teda radšej išli opäť na Carosello 3000. Doska to zobral hneď na Federiu, kde podľa jeho slov lyžoval až do mrtva. Keď sme sa niečo po 17:00 vracali dole bol už fakt mrtvý, ale nejako to ešte dole došmýkal. V stredu sa po obede trocha zamračilo ale a navečer aj snežilo. Nie veľa ale atmosféru zimy to umocnilo. Ďalší deň bolo opäť krásne azuro s cca. 10 cm novým snehom. A takto sa to striedalo až do nášho odchodu v Sobotu, kedy začalo pršať. Ešte že sme už odchádzali.