Prvá skupina vyrážala na vodácky víkend už v Piatok 29.7.2016 ráno, tak aby pripravila pôdu pre tých čo museli ešte pracovať. Na penzión Roal v Spišskej Starej Vsi sme dorazili neskoro večer. Našťastie kamaráti už zakúrili a ugrilovali nejaké klobásky. Mńam mňam. Skoro ráno po perfektných raňajkách sme vyrazili na Dunajec. Rozložili sme sa neďaleko Lysej nad Dunajcom. Nafúkali sme gumáky zvané Baraka, a začala príprava na prvé spustenie na divokú vodu Dunajca. Prvý to išiel skúsiť maco Carda na naozajstnom plastovom kajaku. Dodo vytiahol foťák, aby zdokumentoval túto vzácnu chvíľu. No keď Carda začal robiť prvého polovičného eskimaka, srandy bolo aj aj jaj až dosť. Nevedeli sme ako ďalej ale Jarda Carda si plnil svoj detský sen, takže poďme ho na vodu. Asi po 100m sa však chcel zbaviť tela a aj kajaku. Vylovili sme kajak a Cardu a oboch sme naložili na zostávajúce tri baraky. Na hornom toku Dunajca sme si nacvičili pristávanie v protiprúde či vo vracaku. Teda, nie že by sme boli predtým pili, ale vracak je vlastne kľudnejšia hladina mimo hlavnej prúdnice. Prvú zastávku sme absolvovali pred zrakmi početného diváckeho publika v prístavisku Červený Kameň.

Tu sa prvá posádka aj s Cardom na palube kúpala po prvý krát. Druhá posádka zakotvila o niekoľko metrov nižšie než pôvodne zamýšľala. Ale nakoniec sme všetci zdarne pristali. Chladené pivko a dobé jedlo nám pozdvihlo sebavedomie a náladu. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej po prúde Dunajca smerom do Prielomu Dunajca. V Červenom kláštore sme odložili Cardov kajak a naložili sme Cardu na druhu baraku. Netrvalo dĺho a aj druha posádka s Cardom na palube sa kúpala v chladných vodách Dunajca. Vlado skonštatoval, že nevidel ani svetlo na konci tunela, ale potom to opravil, že vlastne na dno nedosiahol a bol schovaný pod kanoe. Je skutočne ťažké plávať v prúde Dunajca a zároveň myslieť na to, že strata vesla, ktoré držíte v jednej ruke, kým tou druhou hľadáte kanoe, stojí 24,00 EUR. Janka nás svojim kajakom dostrkala k brehu, aby sme sa opäť nasúkali do baraky. Konečne sme pristali v prístave plti v Lesnici. Odložili sme naše baraky a kajak a došúchali sme sa k Chate Pieniny. Poniektorý využili pridávnu jednu konskú silu a radšej sa odviezli na koči ako páni. Na chate sme si požičali bicykle a na Červený Kláštor sme sa vrátili po krásnej cyklistickej ceste pobrežím Dunajca na bykoch. Späť na penzión sme sa dostali až niečo po 20:00 hod., unavení ale plný dojmov.Plní nového očakávania sme sa konečne dostali do Hrabušíc, aby sme zistili, že máme povolenku na splav Prielomu Hornádu. Tradične sme vyložili naše baraky a zatiaľ čo ich chalani nafukovali, ja s Janou a Vlado,sme odviezli auta na parkovisko v Čingove, kde mal byť koniec nášho splavu. Dostali sme od miestneho správcu inštrukcie a spustili sme lode na vodu. Teda zo začiatku to vyzeralo ako miestny potok, sem tam zásobovaný aj splaškami. Tradične nás pod prvým mostom pozdravili obyvatelia miestnej komunity, a veru museli sme dávať pozor aby nám neskočili z mosta do lodí. Sranda začala až pri vrátach. Vráta sú vlastne posledný bod kde sa ešte dá vrátiť zo splavu prielomu Hornádom. Nakoniec sme presvedčili aj Doda. Čo mal robiť, pešo je to náročnejšie ako po vode. A začali prvé zatáčky v prúde Hornádu pod skalným masívom. Jeden buchnát striedal druhý ale nakoniec sme to ako tak všetci zvládli. Nie že by sme sa neokúpali. To teda nie nakoniec každý skončil aspoň raz v chladnej vode Hornádu. Konečne sme asi po troch hodinách, unavení a mokrí, zakotvili pri Letanovskom Mlyne. Dali sme si chladené pivko a poniektoré mokre medvede prešli radšej na čaj. A začalo pršať. Vduch sme nadávali že sme vetrovky tentokrát nechali v autách. Našťastie v bufete mali suché trička a Vlado si kúpil aj také pončo, niečo ako pršiplášť. Nadalo sa nič robiť prší neprší pokračovali sme ďalej na Čingov. Len niekoľko metrov ďalej som sa opäť vykúpal aj s novým suchým tričkom. Ale ani Vladom tvz. pršiplášť nezostal suchý. Koniec dobrý všetko dobre. Zmoknutí, vykúpaní, unavení a špinavý sme konečne dorazili k prístavisku v Čingove. Vyšplhali sme na breh ťahajúc za sebou aj člny. Preniesli sme ich cez most a konečne asi okolo 17:30 hod, sme zastali na pevnej pôde parkoviska na Čingove. A prestalo pršať.