Štúrovo – Vyšehrad alebo Parkany - Visegrád
Podľa plánu Jóžinbáčiho nastúpili uraságek Hanyag medvek után vonat Regio Jet. Banda mala mať hét medvek. Hýbal Diegobáči. Absencia nebol uznaný lebo hýbal písomný Péenka. Diegobači bol seknutý po krížoch od fiatalasszony Aniko ket nechcel kúpiť kabelku z krokodílej kože.
Banda vystúpila v Komárne. Podľa plánu sme pokrúžili po meste a zamierili do skanzemu EU, nazývaného Námestie Európy.
Ďalšou atrakciou bolo rímske oppidum pri Iži, z ktorého trčali len novo zrekonštrované základy obvodových múrov. Atrakciou podľa Járobáči a jeho GPS prístroja bol južný pól Slovenska, ktorý nebol geograficky vyznačený. Predierali sme sa lužným lesom a Jožínbáči sa pokropil vodou z Dunaja. Dodobáči nás zaisťoval z hrádze pre prípad prívalovej tsunami vlny Dunaja.
Našli sme aj bajk czardu. Tu som mal najväčší účet hoci som mal iba predjedlo spolu za 17 €, ale brali aj gastráče tak to tak nebolelo.

Oproti nám z Parkánya išiel Palibači z Luntnerova. Po radostnom zvítaní s božtekmi vo vendeglovi Stavbár sme pokračovali na szaállas (ubykaci).Za 10 € na noc sme videli prípravu tiež tam ubytovaných kis halaszle. Robili však pekný smrad pri a premiešavaní návnad červíkov a húsenic. Buntošili ráno o pol šiestej pre dverách szoba Palibáči a Dodobáči.
Ráno sme vyrazili do Ostrihomu cez Híd Márie Terézie. Po ceste sme boli obhliadnuť kúpalisko Vadaska. Ešte pred otvorením tam bola šóra asi száz meter a otvorené len do hat úr. To sme už vedeli, že jeden bod plánu nebude splnený. Esztergomská bazilika je impozantná stavba, ktorá je Mekkou katolíckeho Magyaországu. Nemôžem si odpustiť poznámku, že mi chýbala prezentácia ostatných národov Uhorska, ktorí boli jeho súčasťou. Na vyhliadku sme sa dostali po 413 ľavotočivých schodoch na vyhliadkovú terasu kopule. Výhľad sme mali na všetky strany sveta. Výstupy boli regulované na počet tak Járobáči nebol pripustený k našej bande. Avšak po návrate žiaril lebo ako vyhlásil bol úplne kopulovaný.
Ďalej pokračovala cesta po EUROVELLO 6, čiže cykloceste bola to však krátka pravda. Cesta končila na husto zarastenom chodníku. Tak sme museli ísť na cestu II. triedy s výtlkmi ako u nás. To najhoršie však boli ako vždy agresívny vodiči. Dorazili sme do Vyšegrádu kde sa vypína na kopci hradný komplex. To som už odmietol absolvovať. Vydali sa len Járobáči, a Jóžinbáči, ktorý cestou hore sa prisal k ebaiku Járobáči. Ostatní bajkovali po mestečku. Oproti bola kompa, ktorá prevážala do Nagymarosu. Ja som sa vrátil asi 5 km do bufetu pri inej kompe, kde ponúkali langoša. Musím povedať že veľmi dobrá langoš, nebola premastená ako býva zvykom u nás alebo spečené ako plech.
Po druhej strane Dunaja bola tiež cesta a veľa cyklistov, uvažoval som, že prejdeme na druhú stranu ale prevozník dbal na cestovný poriadok. Sám som söroval, kým prišli Jóžinbáči a Járobáči s vybitou baterkou ebajku.
Tým sa skončil môj cyklovýlet. Ostatní ešte pokračovali do Veľkého Medera resp. Zemianskej Olče. S Pálbáčim sme ešte pokrúžili v Ostrihome a Štúrove a potom hybaj na vlak. Tachometer doma ukázal: 137 km, čas v sedle: 8 hodín, priemerovka: 16 km/h, maximálka: 37 km/hod.


Tak viszontlatasra,

VoloďaMéďa