Letný prechod Veľkou Fatrou začínal presne podľa plánu.Teda nie úplne podľa plánu. Mali sme mierný časový posun. Ale pekne pomaly od začiatku.
Naším plánom bolo prísť na Horský hotel Kráľová Studňa v piatok 2.7.2010 pred zotmením, tak aby sme tu mohli prenocovať a zrána sa vydať na ďalšiu etapu. Mali sme pred sebou predĺžený výkend až do 5.7.2010.
Na Kráľovú studňu sa da dostať z Bystrice, alebo lepšie povedané z Harmanca troma značkovanými trasami.

- po červenej trase z Malého Šturca(890): cez Krásny kopec a Košarisko na Horský hotel Kráľová studňa (1270) 10.2 km, celkom za 2:46 hod.

- po zelenej trase, od Harmeneckej Jaskyne (605), až po rascestie na Krásnom kopci kde sa zelená trasa napája na červenú značku, potom ďalej na košarisko a na Kráľovú studňu.(1270)10.2 km,celkom 3:01 hod.

- po žltej trase, z Dolného Harmenca (605), cez Bogoty a priamo až na Kráľovú studňu.(1270)12 km,celkom 3:20hod.

Samozrejme sme si vybrali tú najdlhšiu žltú trasu. Keďže sme vyrazili na pochod o 19:00 hod. po zrýchlenom pochode sme dorazili na Hotel Kráľová studňa niečo pred 22:00 hod.
Nočný pochod lesom s čelovkami, pri cenganí roľničiek a s poplašňakom v ruke na odháňanie medveďov nam dal riadne zabrať no nakoniec sme šťastne dozazili na Kráľovú Studňu. Teplý guláš, mimochodom výborný, studené pivo a borovička boli pre nás ako balzám na ubolenú dušu.


viac detailov

- po červenej trase z Malého Šturca(890): cez Krásny kopec a Košarisko na Horský hotel Kráľová studňa (1270) 10.2 km, celkom za 2:46 hod. Zrejme najjednoduchšia a tiež najkratšia trasa, s najmenším prevýšením.


viac detailov

- po zelenej trase, od Harmeneckej Jaskyne (605), až po rascestie na Krásnom kopci kde sa zelená trasa napája na červenú značku, potom ďalej na košarisko a na Kráľovú studňu.(1270)10.2 km,celkom 3:01 hod.


viac detailov

- po žltej trase, z Dolného Harmenca (605), cez Bogoty a priamo až na Kráľovú studňu.(1270)12 km,celkom 3:20hod.

Zaujímavosťou je, že na Horskom Hoteli Kráľová Studňa nie je prívod el. energie a tak celý hotel je napájaný z motorgenerátoru. Znamená to, že v nočných hodinách sa elektrika vypína.

V sobotu 3.7.2010
sme sa zobudili do krásneho slnkom zaliatého rána a po raňajkach sme nasadili na druhú etapu našej túry smerom na Chatu pod Borišovom. Počasie nám prialo a tak túra smer Chata pod Borišovom bola pohodová, s mierným prevýšením, ale s krásnými scenériami na všetky strany. Len pálivé slnko nechalo po celodennej túre stopy na našom tele. Okolo 15:00 hod. sme boli na chate pod Borišovom. Kakustnica k jedlu a čapované pivko padlo vhod. Horšie bolo, že už sme nezohnali žiadné ubytovanie na chate a tak sme sa rozhodli ísť dole do Havranova. Keby sme to boli bývali vedeli radšej by sme tam ani nechodili. Veď sa dalo pomerne jednoducho prespať aj pod širákom. Zobralo nám to veľa síl, najmä prudký zostup asi dve hodiny. A keď hovorím prudký tak skutočne bol prudký. Nakoniec ale 15,00 EUR aj s polpenziou nebolo na zahodenie.


viac detailov

V nedeľu 4.7.2010
najprv nás ráno opustil Vlado, akosi sa mu zadrhávali guľové čapy, a nechcel teda ryskovať ďalší výstup. Vedel čo robí. My sme teda s Dodom vyrazili, najprv zdolať ten výstup asi dve hodiny späť na Chatu pod Borišovom. Mimochodom, cestou nás predbehol borec, ktorý to len tak pre vyšumenie hlavy bežal naľahko za 45 minút. Po krátkom občerstvení na Chate pod Borišovom sme nasadili na druhý výstup, tentokrát na Plosku. Trval síce o niečo viac ako sme predpokládali ale výdľady z Ploskej sú nádherné aj v lete. Ako je vidieť z profilu túry klesanie a stúpanie sa tu strieda aj ja jaj. Úplne nádherný je výstup na Rakytov. Pozor zoberte si so sebou dostatočné zásoby tekutín. Už som bol na Rakytove zo dva alebo aj tri krát a vždy som na vrchle vypil všetku vodu. Na Smerekovicu je to ale ešte dobré dve hodiny, a bez kvapky vody to ku koncu túry akosi už nešľape. A krčma je stále tak ďaleko. Smední a unavení sme nakoniec dorazili na SCP Smrekovicu, a hľa oni nemali čapované pivo. NO nakoniec aj kofola dobra bola.


viac detailov

V Pondelok 5.7.2010
keď som sa pozrel oknom a videl som pasúce sa kone, tak ma ani nehnevali mraky na oblohe. Dĺho sme sa rozhodovali či isť alebo nie posledný úsek prechodu cez veľku Fatru zo Smrekovice do Vlkolinca. Keď sme sa nakoniec odhodlali, že teda ideme začalo pršať. Nie že by lialo, ale zmoknúť sa nám nechcelo. Schovali sme sa pred dažďom va Vojenskej zotavovni Smrekovica. A tu pri šálke kávy sme to vzdali. Na šťastie sme chytili stop priamo na Smrekovici a tak sme sa pohodlne odviezli až do Vlkolinca. Chvíľu sme sa ešte len tak túlali Vlkolincom, skočili sme do miestného kolonialu, pokecali sme s miestými a hybaj ho na bus z Bieleho Potoka. A tu naša túra cez Veľku Fatru končí.
Forky nájdete vo fotogalérii.


viac detailov