Áno, je fantastické isť bajkom k Štiavnickýcm tajchom. Obzvlášť keď slnko nemilosrdne páli a teplota sa špĺha k 32°C. Priezračné, chladné vody tajchov poskytujú nádherné osvieženie pre prepotené telo. Všede je dostatok staníc pre občerstvenie a oddych.
Najprv som váhavo skúsil z Banskej Štiavnice, po červenej cyklotrase smer na Vindšachtský tajch a ďalej na Počúvadlovské jazero a späť, po miestných cestách.
Druhý deň som už skúsil trasu smer Klinger alebo tiež Klingerštolniansky tajch, Horná Roveň a plánoval som isť ďalej po červenej značke na Richňavské jazero. Ale akosi som červenú cykloznačku minul a keď som konečne natrafil na modrú, zbehol som dole vedľa ďalšieho tajchu a zrazu som bol na križovatke všetkých ciest v Kopaniciach. A ten tajch čo som míňal bol Kopanický. A ani miestná bábenka mi nevedela povedať kde to vlastne som. Mal som len takú skrátenú mapu Banskej Štiavnice a okolia. Po zelenej som sa teda vrátil k Richňavským tajchom. Odtiaľ už bola cesta späť do Štiavnice povedľa Vindšachtského tajchu dobre známa.
Nedalo mi, a tak som sa ďalší deň opäť vyštveral na Hornú Roveň, stoj čo stoj nájsť tú červenú cyklotrasu. Po krátkom občerstvení som sa vydal teda po žltej, smerom na Tanad, kde som predpoladal, že budem krížovať červenú trasu niekde pri zjazdovke Salamander. Žltá ale viedla takým strmákom, že som musel bajka doslova vytlačiť navrch. Kde nič tam nič, tak som nakoniec natrafil na modrú značku a po nej som zbehol dole do Štiavnických baní, práve tak, aby som sa schoval pred malou sprchou z mrakov. Pod plátenou strechou pri kláštore som trochu obschol zvonku a pivným mokom zmokol zasa zvnútra. Obloha neveštila nič dobré a tak som sa vrátil do Štiavnice. Ale už som vedel kde som sa stratil.
Správne, ďalší deň sa riadne ochladilo, fúkal nepríjemný vietor a pršalo. Aspoň som si trocha vydýchol. V sobotu opäť vykuklo slniečko a tak som sa tentoktát, pre istotu, vidal po už známej modrej trase, ktorá začínala trochu povyššie tabuľe s mapou na Hornej Roveni. Pohoda, trasa viedla kamenitou cestičkou, asi to boli bežkárske trate, smerom k sedlu Pleso, okolo Tajchu Svätého Pachomia - Bakomi. Potom už známou červenou trasou som sa dostal až k Počuvadlovskému jezeru.

Tu som stretol Johniho 5 a Zuzku, a dobre my padlo si s niekým pokecať.
Do Štiavnice som sa plánoval vrátiť od Sedla Krížna, po červenej značke do deninky Ilija. Ale od sedla Krížna tuším žiadna červená smerom dole neviedla, alebo som tu značku prehľadol. Vydal som sa teda dole po neoznačenej, pravdepodobne lesnej ceste, medzi zelenou a žltou značkou. Cestou dole som nakoniec narazil na zmes rôzného značenia, "modré c" a niekde aj zelené, až som nakoniec skončil v Štefunove.

Takto som teda preveril cyklotrasy okolo Banskej Štiavnice.
A poučenie ?
1. Je dobre mať zo sebou GPS navigáciu, alebo aspoň dve rôzne mapy 1:25000.
2. Neverte slepo mape "Mapa centra a okolia",mierka 1:25000 (1:5000 na druhej strane) zakúpeného v informačnom centre Banskej Štiavnice, najme pokiaľ ide o cyklotrasy. Aj keď musím priznať, že táto mapa vyzerá najlepšie, zo všetkého čo som zohnal.
3. Pripravte si dopredu trasu a zosúlaďte ju s papierovou mapou alebo GPS.
4. Možete tiež využiť online mapu na stránkach www.bajkomktajchom.sk.


Niečo o tajchoch.

V priebehu 17. a 18. storočia v okolí Banskej Štiavnice nebol postačujúci zdroj vodnej energie pre prácu banských strojov a tak tu vytvorili sústavu umelých vodných nádrží, tajchov, v ktorých sa akumulovala voda z atmosferických zrážok a následne sa jej energetický potenciál využíval na pohon banských zariadení. Celkovo je v okolí BŠ evidovaných okolo 24 tajchov. Niektoré z ních sú dostupné priamo z cyklistických trás.
Viac najdete na :