Hlavné menu
Správy
Cykloturistika : Nach to Wiena
Posted by Vlado on 26-08-2011 14:30:00 (744 reads) News by the same author

Na 43. výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy sme zvolili termín cyklotúry do Viedne. Účastníkmi boli bývalí vojaci Varšavskej zmluvy v zálohe: Dodo, Vlado, Zolo a mladý pacifista Jožin. V zálohe ostal ešte Diego, ktorý na cvičení záložníkov cykloroty Focus dostal hexenšus a ostal v opatere hausfrau radšej doma. Zato Zolo bol na novom krosáku, ktorý sa nebál prevetrať .
Tlakovú výš nad strednou Európou vybavil Dodo, tj. 1020 hPa, vietor 060 stupňov, neskôr variabl a teplota 30 stupňov Celzia.
Nástup však nevyšiel podľa plánu. Nevyjasnené miesto stretnutia a ignorancia využitia služieb mobilného telefónu mala za následok oneskorenie, ktoré sa neskôr prejavilo v zmene pôvodného plánu. Tak až o 9,30 hodine sme vyrazili z Petržalskej vlakovej stanice. Cesta do Hainburgu nám už bola známa.
V prístave bola povinná foto prestávka. Naša cesta pokračovala cez lanový most na ľavú stranu Dunaja. Cesta už bola kamienková a preto je nevhodná pre žiletky cestných bicyklov. Prvá pitná zastávka bola v štýlovom gasthause- Stopfenreuth, určenom práve cyklistom a vodákom. S jazykovou barierou neboli problémy najmä preto, že kelnerky boli z našej domoviny. Urobili sme aj zopár interierových záberov s parohami. Po ďalších 30 minútach sme došli do oázy cyklistov Schönau a.d. Donau. Jedno pivo nám doplnilo zásoby tekutín. A asi aj zablokovalo orientačné centrum lebo sme neodbočili ale pokračovali rovno po hrádzi. Cesta pokračovala síce na západ ale nenápadne sme sa dostali do vyjazdených koľají v tráve a zrazu sme boli v lužnom lese. Dvaja domáci cyklisti nás utvrdili, že sa dostaneme do Vídne aj týmto smerom. Vodítkom pre orientáciu boli pristávajúce lietadlá na Schwechat, ktoré nám pripomínali hukotom uvedené výročie. Nakoniec sme sa vynorili z lesa, ktorý nás ovlažil príjemným tieňom neskorého popoludnia a boli sme na známej asfaltke pred Schwechatom.
Tu na nášho skromného Jožina (mal požičaný bajk) doľahla kríza (nie finančná) ale ako Dodo skomentoval, že to bola kríza hyperglikemická, čiže energetická. Tá sa rieši doplnením energie cukrom a tekutinou. Takže sme si krátko odpočinuli a pokračovali. O 14,30 hodine sme už frčali okolo Nuda Lido. Je to asi kilometer dlhá trávnatá pláž okupovaná naháčmi. Prešli sme ďalšiu časť pláže, na ktorej už boli návštevníci v plavkách. Zakotvili sme v známom bufete, kde žemla stojí 0,80 EUR, pivo 3,30 EUR. Das is hrüsa. Po najedení sme sa len krátko vykúpali v dunajskom kanáli a poobdivovali sme skákajúcu mládež z mosta. A pokračovali sme cez Reichsbrücke do Viedne. Vedľa ešte bola pláž pre grilovačov, kde to vyzeralo ako na obrovskej party národnostných menšín. Tu sú aj verejné vodovody s pitnou vodou. Dorazili sme do Prátra, miesto kde stretnete všetky národnosti sveta. Uchvátili nás atrakcie, ktoré vyrážali dych najmä pre nepilotov, nekozmonautov a nevtákov.

Zaregistrovali sme zvýšené množstvo policajtov, čo sme pripisovali prebiehajúcej kriminálnej činnosti viedenského podsvetia. Z omylu nás vyviedli zástupy pekne separovaných futbalových fanúšikov rivalov Admiry a Rapidu. Vo vzduchu krúžil vrtulník a policajti pekne a v kľude čakali na výtržníkov vo vozidlách. Davy však postupovali pokojne. V naších predstavách boli hneď obsadené krčmy s rozjarenými fanúšikmi Austrie alebo smútiacimi fanúšikmi Rapidu, ktorá prehrala 0:3. Tak sme sa predierali k známej reštaurácii s uvedenou predstavou. Na naše prekvapenie nič také nebolo. Priaznivci mičudy si to pekne odpochodovali a naša reštaurácia, takmer zívala prázdnotou. Objednali sme rezeň, zemiaky, ktoré však boli hranolky a pivo. Vlado si však ostentatívne objednal zemiakový šalát, lebo tie hranolky sa mu nezdali vhodné k rezňu vo Viedni.
Čas nás tlačil lebo o 19,09 nám išiel cyklovlak do Blavy a ísť naspäť proti noci sa nám nechcelo. Na stanicu Südbanhof sme prišli včas. Lístky sme si kúpili ešte doma. Vo vlaku sme s cajglami neboli sami. Spolucestujúci boli zväčša naši rodáci tak sme sa už cítili ako doma. A doma sme si dali pod mostom Červenej armády kofolu a rozobrali technické dáta našej výpravy, ktoré boli: prejdená vzdialenosť: 90 km, priemerná rýchlosť : 17 km/h, čistý čas v sedle: 5 hodín, maximálna rýchlosť: 37 km/h.
PS. Neboli sme vôbec zmrcuchaní (podľa Danky. Nevieme, čo to je ale nám sa to páči).
Spískal a spísal Dodo a zredigoval Vlado.

Printer Friendly Page Send this Story to a Friend Create a PDF from the article
The comments are owned by the poster. We aren't responsible for their content.