Ako utopiť Dr.Nováka alebo Ešte nie je koniec lenivých vodných medveďov v Rakúsku.Navzdory neurčitým predpovediam
nórskych,
rakúskych a slovenských hydrometeorológov a Jožinovmu zhoršenému zdravotnému stavu sme sa vydali obhájiť trpko a mokro vybudovanú česť a slávu lenivých medveďov a vo dvojici Jožin&Carda nasadli do jednej Baraky zdolať po roku nástrahy rakúskeho potôčika menom
Salza. Vyštartovali sme 22.09.2017 z domácich brlohov v Bratislave okolo 15:30, aby Jožin pred siedmou hodinou večernou mohol uzrieť pri svetle Cardovej čelovky krásy uzavretej Nothklamm sútesky nad tokom Salzy v dedinke Gams. Odtiaľ je to už len kúsok, slabých 5 km ku
kempu v Mooslandl, kde sme našli na 2 noci dočasný brlôžtek celkom inej úrovne, než vlkanovský
Fort Geronimo, ktorý medvedíkom poskytol útočisko pri tohtoročnom
splave Hrona. Od radosti, že sme v zdraví dorazili, sme takmer dorazili Jožinovu luxusnú jabĺčkovicu a tak ani pred polnocou poriadne nezaregistrovali príchod
Sloních a
vodníckych kamarátov.
Sobotňajšie ráno privítalo medveďov hmlou a teplotou 12°C a kládlo tak jednu veĺkú otázku, či sa medvede nerozhodnú radšej víkend prespať v teplučku a smrádečku zaprdenej chatky. Avšak Slonia rozhodnosť a vodnícka nadšenosť ich predsa len pobádali skúsiť svoje čerstvé sily pomerať s chladnými vodami
Salzy. Opatrný Slon na základe vodostavu, ktorý hlásil nadlimitnú hodnotu 195 cm (40,3 m3/s) zmenil
miesto nástupu (oproti
minulému ročníku) až za priehradu nad Wildalpen (v blízkosti dedinky Greith). Takže napriek neskorému štartu splavu (asi o 11:30, ktorý komplikovala vo veľkej miere zložitá logistika prepravy, sme sa v nádhernom prostredí horného kaňonu Salzy pod Hochschwabom doplavili po 10,3 km až k začiatku priehrady a k hasičskej stanici vo
Weichselbodene okolo druhej popoludní. Nič netušiacich a oslavujúcich hasičov a jégrov sme smädní ozbíjali o dva Puntigamre a hladný Jožin Cardu o bagetu ... tú však neskôr vyvážil Gösserom. Posilnení sme sa ešte podujali vyšliapať na
Wasserlochklamm, ktorý Slon zvolil ako nevinné turistické spestrenie (s úmyslom vyčkať na nedeľňajší pokles hladiny). Táto netradičná nevodácka vsuvka dobre preverila medvedie lezecké schopnosti, keď bolo potrebné použiť často všetky štyri laby a siahnuť až na dno svojich síl, lebo prevýšenie 320 m nás čakalo na asi 900 m trasy popri nádherných vodopádoch. Takže únava predsa len nastala a medvedíkom sa podarilo aspoň čiastočne zrelaxovať pri českom pive, grilovanej krkovičke a tuzemáku z Božkova.
Nedeľňajšie ráno sa nápadne podobalo tomu sobotnému, ale medveďov čakala výzva prekonania rekordu vlaňajšieho splavu: asi 60% rovnakej trasy sa pokúsiť preplávať pri zhruba polmetra vyššom vodostave (189 cm ,t.j. 37 m3/s) bez pádu popri povestnej Diegovej skale a cez ZoliCardov skok s neúprosnou fackou. Naloďovali sme sa znovu pomerne neskoro o štvrť na dvanásť vo Fachwerku a plávali 19,6 km až k priehrade pri sútoku Salzy s Enssou. A neuveriteľné sa stalo skutočnosťou ... aj napriek zúfalej Cardovej snahe vyhodiť háčika Jožina z jeho sedanky v Barake, navzdory najvyššiemu Sloniemu rozkazu si pred ťažkým úsekom pod Schodami pokľaknúť ... Jožinov Superfestigeneoprenkleber účinkoval dokonale. Okolo pol štvtej sme splav ukončili síce s mokrými kožúškami, ale len od všadeprítomnych vlniek. Takže k Saganovmu trojnásobnému rekordu majstra sveta môžme aj neskromne pripočítať medvedí rekord bezplaveckého splavu krásneho toku Salzy.