Konečne nastal ten deň, keď sme mohli vyložiť bicykle na auto nosiče a vyraziť na cyklotúty po Tatranských dolinách. Príchod na chatu v Tatranskej Štrbe bol logistický zložitý. Posádka takmer domácich, Jano a Palči vyrazila v predstihu aby stihla navariť volebný guláš. Druhá posádka v bojovom vozidle medveďov, Diego, Dodo a Volodymir z dolnej zeme došla na chatu takmer podvečer ale nabalila základné občerstvenie pre celu výpravu. Tretia posádka Jarda a Zolike, s nákladom proviantu dorazila na chatu neskôr a tak už len vylizovali kotol od gulášu. Začala neviazaná zábava a plánovanie cyklotúry na ďalší deň.

Pokračovanie nabudúce.

Počas horúceho leta 2021 sa nám podarilo stretnúť na Zvolenskej priehrade aby sme oslávili Zoliho 60 ale tiež aby sme sa zo sedla bika mohli pokochať Zvolenskou krajinou.

Počasie nepočasie na Krk sa ide.
Dajte aj nejaký pokec, nech my suchozemci vieme kde je také krásne bahničko.
To vám bolo. Dcéra tam bola mesiac pred nami a ani nevedela o tomto mieste no a veru zážitok to bol. A vraj to lieči rôzne choroby (ale že aj alkoholizmus - to sme následne dokázali , že nie je pravda).
Krásne spomienky na Jardovu haciendu a cesty kde ísť 55 km/hod nie je problém-dole kopcom. Navštívili sme aj nášho predka omylom žijúceho pred mnohými rokmi v jaskini , kde sa pravdepodobne upil k smrti.
Poučenie z KRKovských ciest na bikoch - nedajte sa nahovoriť na cestu značenú na mape pre MTB-červenou farbou bo si vytrasiete aj dušu.
Teším sa na nové nepoznané trasy, ktore gubernátor Jardo určite pre nás už pripravil.
Pavel

V Utorok 9.7.2019 som len tak z ničoho nič navrhol, že by sme mohli skočiť do Hamuliakova na rybku. Na odpoveď nebolo treba dĺho čakať. Zložitejšia však bola logistika zosúladiť voľný čas a dátum. Nakoniec sme sa zhodli, že najlepší termín bude vo Štvrtok 12.7.2019. Prvá dvojica Dodo a Zoli štartovali od Šimai o 17:30 s predpokladaným časom príjazdu do Hamuliakova cca. 18:30. Ja som vyrážal niečo okolo 17:45 z Mierovej a Jožin s Jardom vyrážali asi o 18:00 hod. Približne v tom istom čase ale z Lehnice Sása mal vyraziť aj Voloďa. Ja som pricválal do Hamuliakovo okolo 18:30, kde už čakali Dodo so Zolim, pri kofole. Tak som si objednal Halásle a pivo. A to už volal Voloďa, že musí meniť koleso a že bude trocha meškať. Chvíľu nato prifrčali aj Jožin a Jarda. Netrvalo dĺho aj Voloďa prekonal svoj rýchlostný rekord a dostavil sa na prvé cyklo stretnutie Layz Bears. Škoda len, že Palči z hôr chýbal. Tak sme sa s nim spojili iba cez telemost. Posedeli sme, pokecali sme, niečo sme aj zjedli a popili a takmer o 19:30 sme vyrážali domov. Skupina Dodo a Zoli volili trasu cez Rovinku a ostatní sme sa vracali po hrádzi. Iba Voloďa musel opäť sepáratne smer Lehnice Sása. Ej veru domov som dorazil až keď sa už stmievalo.

V Piatok poobede 3.8.2018 okolo 15:30 hod. sme konečne vyrazili do Banskej Bystrice. Pohodlne sme došli o 18:00 hod. do penziónu Olimpia, kde nás už čakal Palči. Tu sme si dali ľahkú večeru a vybrali sme sa obzrieť neďaleké krčmy Radvane. Druhý deň ráno sme sa autami vyviezli na Malý Šturec a odtiaľ sme pomaly šľapali po červenej značke smer na rázcestie pod Krásnym kopcom. Pekný zjazd po dlhšom stúpaní lákal a tak som zakufroval a spamätal som sa až na križovatke červeej a zelenej značky. Odtiaľ sme sa opäť štverali až po Košarisko. Keď sme ale zbadali červenú značku od Košariska, boli sme celkom radi, že sme nemuseli niesť bicykle na chrbte. Koniec koncov sme sa potom s Palčim vracali po červenej značke a teda aj po tom padáku. Na horský hotel Kráľová Studňa sme dorazili niečo po 12:20 hod. Konečne sme sa trocha natiahli a dali sme si nejaké to pivko Staiger a kapustnicu. Po krátkom odpočinku sme ešte vyšľapli k pamätníku partizánov okolo symbolického cintorína. Pekné výhľady nám boli odmenou za trochu toho potu.

Štúrovo – Vyšehrad alebo Parkany - Visegrád
Podľa plánu Jóžinbáčiho nastúpili uraságek Hanyag medvek után vonat Regio Jet. Banda mala mať hét medvek. Hýbal Diegobáči. Absencia nebol uznaný lebo hýbal písomný Péenka. Diegobači bol seknutý po krížoch od fiatalasszony Aniko ket nechcel kúpiť kabelku z krokodílej kože.
Banda vystúpila v Komárne. Podľa plánu sme pokrúžili po meste a zamierili do skanzemu EU, nazývaného Námestie Európy.
Ďalšou atrakciou bolo rímske oppidum pri Iži, z ktorého trčali len novo zrekonštrované základy obvodových múrov. Atrakciou podľa Járobáči a jeho GPS prístroja bol južný pól Slovenska, ktorý nebol geograficky vyznačený. Predierali sme sa lužným lesom a Jožínbáči sa pokropil vodou z Dunaja. Dodobáči nás zaisťoval z hrádze pre prípad prívalovej tsunami vlny Dunaja.
Našli sme aj bajk czardu. Tu som mal najväčší účet hoci som mal iba predjedlo spolu za 17 €, ale brali aj gastráče tak to tak nebolelo.

69.výročie SNP sme oslávili dvojdňovou cykloakciou na okupantskom území. Našim cieľom sa stal doposiaľ nami nepokorený kopček Buschberg (490 m), ktorý je najvyšším vrcholom predalpského pohoria Leiser Berge v dolnorakúskej oblasti nazývanej Weinviertel. Ubytovanie sme mali zabezpečené na najnižšie položenej chate Alpenvereinu, ktorá sa nachádza len 100 metrov od a 10 metrov pod vrcholom. Začínali sme v Devínskej Novej Vsi pod mostom Čuka (Geka) Norissa a na druhý deň sme sa vrátili na rodnú hruď do Moravského Zjetého Jána v ZSSR (Záhorácká Samostatná a Sebjestační Republika), a do domácich brlohov sa potom už nechali odviezť Záhoráckou strelou raketovou (ŽSR). Bolo nás celkom deväť účastníkov tohto zájazdu, tri lenivé medvede (Zoli, Carda a Jožin) spolu so šiestimi štarťákmi. Prešli sme celkovo asi 155 km (80 km + 75 km). Skupinka lenivých medveďov na záver nelenila a zdolala ďalší hraničný trojštátny bod, tentoraz medzi SK-CZ-AT (vlastne lenila, pretože im k tomuto zážitku postačil iba záhorácky breh rieky Moravy).

Po dlhodobom náročnom plánovaní sa nakoniec 26.8.2017 uskutočnila cyklo túra do Viedne. V takmer kompletnej zostave (len Diego mal náhradníka - Dodovho brata Paľka z Tŕnia): hlavný senior náčelník Dodo.Kardiak, nižší stredný náčelník Pali.Bryndza, vyšší pivoslávny dôstojník Volodja, lord Winston Zolibáči, nižší pivoslávny zjetý medveď v zálohe Jarda.Carda.Retarda a napokon medvedík Uško Jožin z Bažin - títo všetci vyrazili svorne o 10:00 od mosta Čuka Norisa v DNV. Celkom teda 6+1 Cibulkových medveďov, odhodlaných sa popasovať s nástrahami šotolinovej cesty popri kanáli pretínajúcom Moravské pole, ktoré podobný útok zažilo len počas napoleonských bitiek pri Wagrame. Bojové podmienky však boli takmer dokonalé: slnečno a neznesiteľná páľava atakujúca 34°C si vyžiadali hneď po 15km prvú odpadlícku obeť v podobe Paľa Gotzmanna, ktorý bol eskortovaný bratom a Zolimacom do rakúskeho Leopoldova na stanicu (nie policajnú ani väzenskú, ale železničnú).

Konečne prišiel ten dlho očakávaný deň a my sme mohli v plnom počte vyraziť na top akciu tejto sezóny "Balatón lago cyklo tour 2017". Vo štvrtok 8.6.2017 sme sa stretli na Mierovej ulici v Bratislave. Naložili sme všetky bykes na auta a vyrazili sme smer Balatonalmádi. V Yacht kempingu sme za mierny poplatok zaparkovali auta a ďalej sme už šľapali na bicykloch. Naším cieľom bolo dostať sa do Siófoku, kde sme mali zaistené ubytovanie. Na prvú zastávku s ľahkým občerstvením, halásle a sor, sme sa zastavili v Balatonfuzlo. Nasledoval Balatonvilagos a po necelých 4 hodinách sme boli v Siófoku. Za výdatnej pomoci GPS navigácie sme nakoniec úspešne našli aj náš apartmán. Keďže sme mali trocha času niektorí sa vybrali na prehliadku mesta a poniektorí iní si išli schladiť prepotené tela do Balatonu. To bol teda zážitok. Prekvapilo ma, že Balaton má piesčité dno ale aj to, že cca. po 100 m od brehu sme mali vodu tak akurát po krk.(1.5m). Navečerali sme sa v "Calypso Restaurant" s výhľadom na Balaton a večer sme ešte na apartmáne koštovali lokálne krabicové víno "FEIND" s domácim Šanim.

Caute Macici,pozdravy z Itálie zasiela aj druhý účastník Gira Il Prosecco. Došli sme teda celí, zdraví a poučení, hlavne tým, čo to znamená cyklovať v kopcoch tri dni za sebou. Pekna krajina, super počasie (čo Vám určíte zdokumentuje zopár priložených fotos). Prvý deň sme to asi trochu prehnali. Dali sme 46 km s prevýšením podla mojho odhadu asi 700-800 metrov. Presnejšie to zistíme ked si nainštalujeme v mobile aplikáciu Strava, do ktorej keď natlačíme prejdené miesta, možno nám ukáže koľko sme v skutočnosti prevýšili a dá nám to aj presný profil trate. Najvyšší bod prveho dňa bol passo San Boldo - 709 mnm. Odmenou po trápení sa do passa bol pekný 6 km zjazd, počas ktorého sme dosahovali maximálky okolo 55 km/h.
Druhy deň sa na našej trojici Jardo, Naresh a Jožin ukázali nenatrénované kilometre na bikoch v horskom teréne. Plán bol dostať sa čo najvyššie na cieľový kopec 19. etapy Giro d' Italia, Piancavallo (1290 mnm). Zdatná trojka italian orsi ho bez väčších problemov zdolala a sledovala finish pretekov v cieli.

Keďže Dodo ešťe nič nenapísal o akcií Morava 2017 tak aspoň nejaké fotky z akcie.

Ahojte medvedi.
Tak som prekonal svoju nenávisť k internetu-diagnóza,čo má asi jeden človek z miliardy. Neviem, prečo to mám práve ja a tak skoro po týždni sa vyjadrujem k Mošoň túre.
Takže na zraz u Lola sa dostavili okrem mňa Vlado, Jožin a Zolo. Jarda Carda sa ospravedlnil pre bolehlav po oslavách narodenín a Diegovi sa nechcelo vyliezť z teplého brlohu, že je zima a vietor. Mal síce pravdu ale dalo sa...Šťastne sme v slnečnom počasí a silnom protivetre došli na Obrátku. Po občerstvení u Milana sa ale rýchlo zatiahlo a to utvrdilo moje presvedčenie nepokračovať na južnú zem. Bol som rád, že som po hodine a pol bol opäť doma. Vlado, Jožin a Zolo pokračovali do Mošoňu na tradičné haláslé. Je fakt,
že predpoveď vyšla na 100%. Poobede sa malo vyjasňovať a otepliť a opäť vyjsť slnko. To sa aj po 15.00 hod. stalo a chlapci mali krásny slnečný návrat v silnom zadnom vetre. Ako dopadli, hlásil už Vlado. Ja pripájam to málo fotiek.Dodo.