Ďalší deň návštevy Blavákov v Bystrici sa niesol v znamení cyklotúry z Donoval, cez Šachtičky a Selce do Bystrice. Z profilu trate sme vedeli, že to nebude vychádzka po hrádzi pri Dunaji, ale Pali vždy hovoril, že už len tento kopec a potom už iba stále dole kopcom. Ale že takých kopcov je pri Bystrici aj aj jaj, to už akosi zabudol povedať. Ráno asi okolo 09:00 sme sa nahrnuli do cyklobusu. Bol to vlastne klasický autobus s prívesom na ktorý šikovní chlapci naukladali tak asi 40 bajkov. Čo sa nezmestilo na príves naskladali do druhého autobusu, ktorý promptne prišiel na námestie aby sa všetci cyklisti dostali na Donovaly. Z parkoviska na Donovaloch sme už na bikoch vyrazili na Buly, čo bol hneď na zahriatie prvý stupačik. Na Buloch sme sa vydýchali a potom sme sa trochu zviezli aby sme nastúpili na druhý, tretí a potom aj štvrtý stupak.

Ďalší z mojich snov a cieľov sa konečne stal skutočnosťou. Po dlhých troch rokoch plánovania, odkladania a čakania na vhodné počasie sme konečne 29.Mája vyrazili na Baťák. Naša púť začala v Piatok doobeda odchodom Regiojetu z Biskupíc na hlavnú stanicu Bratislava, kde sa ku mne pridal aj Palči a Vlado. Medzinárodným rýchlikom, s prestupom v Břeclavi sme boli za necelé dve hodiny v Otrokoviciach. Obloha bola konečne modrá a teplota okolo 24 stupňov. Jednoducho paráda. Večer dorazili do Otrokovic aj Diego a Jožin a tak výprava Lazy Bears po Baťáku bola kompletná. V ubytovni Oáza je slušné ubytovanie za dobrú cenu a bajky sa dajú zamknúť v pivnici. Do prístavu na hrádzi je to len pár sto metrov a v blízkosti je mestské centrum s parkom a funkcionalistickýcm trojramenným spoločenským domom. Bohužiaľ v ubytovni Oáza nie je možnosť stravovania.

Kedže v Piatok 29.Augusta bol na Slovensku voľný deň, 70 rokov od Slovenského Národného povstania, a naviac krásne slnečný, zvolali sme lazy bears a poďme ho k susedom do Schloss Hofu. Podľa plánu sme vyražali pomerne skoro ráno, bolo ešte celkom sviežo, nakoniec od Magio pláže v služnej zostave. 8 cyklistov už môže tvoriť pelotón. Ani sme sa nenazdali a čoskoro sme robili prvé fotky, už tradične pred prístavom v Hainburgu. Potom už len prechod mostom na druhú stranu Dunaja a opäť tradičná zastávka na pivko u našej kelnerky v Stopfenreuth. Potom sme pokračovali ďalej po Radwag L8, na zámok Schloss Hoff. Po krátkej zastavke a skrátenej prehliadke zámockej fontány (vstupné iba 9 Eur.) sme sa vydali smerom na známy most Chucka Norrisa a na rodnú hrudu do Devinskej. Po Slovenských cyklotrasach sme sa pomerne rýchlo dostali až pod Devinský hrad kde sme ovlážili smädné krky.

Kto vymyslel túto túru, zaslúžil by na papuľu.
Podľa prvého náčrtu cyklotúry od Železnej Studničky na Pezinskú Babu to navyzeralo také náračné. Podľa mapy nejakých 37 km tam a 37 späť. Ak k tomu pripočítame ešte približenie sa na Železnú Studničku z Dolných honov a Ružinova, tak nejakých do 90 km sme už dali, tak že čo? Vyražali sme skoro ráno o 09:15 hod., aby sme boli na Železnej studničke okolo 10:00 hod. Po prvej rannej zastavke, na kávu, pivko a tak, sa k nám zrazu prial aj medveď dedo Mraz a tak sme nakoniec vyrazili štyria. Počasie bolo výborné a v tieni lesa priam fantastické. Najprv sme šĺapali po asfaltových cestách lesoparku až na peknú cestu a potom ďalej na Bielý kríž. Po krátkom odpočinku vo včelíne na Bielom Kríži sne sa vydali ďalej smerom na Pezinskú Babu.

Ahojte medvede čo nejdete na more, Dodo vstal z popola a vyhlásil nový termín na Baťa Canal 2014.
Prihlášky prijíma organizačný štáb Dodo & Co.
Termín: 23.8.2014

Paľo z hôr

Jedného krásneho 8.Mája 2014, presne podľa plánu bolo počasie ako vymaľované, a tak sme sa vybrali na tvz. Trojmedzie. Je to vlastne hraničný bod, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Maďarska a Rakúska. Je zaujímavé ako jednoduche je dnes prejsť zo Slovenska do Rakúska a ďajej do Maďarska, iba čo by si jednou nohou hranice prekročil. Stretli sme sa ráno, teda neskoro ráno v bufete u Lola na Petržalskej strane. Chvýľu sme čakali na jedného lenivého prašivého medveďa, čo sa nevedel z brlohu vyťerigať. Keď nechodil tak sme nakoniec vyrazili smerom k bufetu na Obrátke, nech máme najčerstvejšie informácie priamo z prvej ruky. Musím teda konštatovať, že na Obrátke to žilo ako na 8.Mája. Pozdravili sme sa s Jankou a Jankom a počkali sme na toho posledného, lenivého, prašivého medveďa.

Pri príležitosti osláv sviatku práce zorganizoval súdruh Stárek jednosmerný cyklozájazd na trase Bratislava – Veľký Meder. Naspäť cesta vlakom. Podľa propozícií mali byť v Medveďove, 4. a 5. pivo, mažoretky, koncert Bear Beer Brothers, divadlo Macko Poo. Túto časť súdruh Stárek nezvládol. Akcia mala aj tak zdarný priebeh. Začiatok bol o 10:30 hod. od bufetu Ši mamo. Počasie bolo priaznivé, obloha Cavok (bezoblačno), vietor do chrbta (SSZ), rýchlosť vetra 5-10 m/s, cesta označená ako E V6. Prvá zastávka bola v Hamuliakove. Tu si súdruh Říhal požičal farebné stuhy, aby vyzdobil 1.Májový bicykel. Po rýchlostnej vložke medzi súdruhmi Stárkom a Říhalom sa zvýšil celkový priemer rýchlosti na hodnotu 6,6 lbs (Lazy Bear Speed = m/s). V Kyselici bola iba krátka zastávka na fotenie.

Po zložitom plánovaní tejto cyklotúry, konečne prišiel deň D "Sobota 5.Apríla 2014". Organizátor si akosi nevšimol takú významnú udalosť, ako bol medzinárodný "ČSOB Bratislavský maratón 2014". Vďaka maratónu nepremávali niektopré autobusy MHD a tak sa cyklogroupa lazy bears sa musela presubúť do Devína na bikoch. Aj jaj jaj. Začiatok sa nevyvíjal podľa predstáv organizačného vedúceho. Tak sme nasledovali Jara do Devínskej Novej Vsi. Tu po vrelom medveďom objatí sme spolu šliapali do pedálov smer Velké Leváre. Cesta bola spočiatku asfaltová ale neskôr sme skončili na kamenistej ceste na korune hrádze rieky Moravy. Fúkal SV vietor, nepršalo tak som Jožinov dáždnik mal sklopený.Vo Vysokej pri Morave sme si dali Haf, haf guláš ako býva v týchto končinách zvykom, čomu Jaro nechcel veriť.

Na hrádzi to žije až to človekom šije! Básnici sa zobúdzajú tiež. Slniečko zrána ešte zubaté, nas priam vyzývalo na cyklotútu. Kde inde než opáčiť ako je Dunajská cyklotrasa pripravená na sezónu. Niektoré medvede sa nevedeli vykotúľať z brlohov ale niektoré zasa prišli priamo na bykoch. Bolo krásne nedeľné skoro ráno, kedže nám posunuli čas o hodinu. o 11:00 hod. sme sa stretli na krížnych cyklocestách v bufete u ŠiMaNa. Pôvodne sme chceli len tak vyraziť do Hamuliakova, ale keďže sme mali dostatok času a počasie bolo nádherné, v pohode sme stihali kompu v Kyselici o 13:40 hod. Tradične same sa zastavili vo Vojke na rybu, teda Dodo ako vždy na smažáka, a potom sme nasadili kurz na Obrátku. Poklonili sme sa pamiatke bufetu na Obrátke, a pokračovali sme až k bufetu na Polderi. Dodo zaplatil pivo, pochválil pekne babenky a takmer o 18:00 hod sme sa vrátili domov.

Bolo krásne slnečné marcové popoludnie, ako stvorené na cyklistiku. Medvede sa zobudili zo zimného spánku a vyhladnuté a vysmednuté nasadli na svoje byke a hurá smer Obrátka. Dobre nám padlo pretiahnúť si údy. Dodo tradične skontroloval pripravenosť bykov na novú letnú sezónu. Diego trochu meškal ale podarilo sa mu peloton dohoniť u Dvojičiek.
Čo budeme robiť keď nám Obrátku zbúrali? Smutné pohľady chlapcov a nostagické posedenie na mieste kde stál bufet na Obrátke stál. Škoda že bufetári sa nezobúdzajú tiež s prvými lučmi teplého slnka. To by už vo všetkých bufetoch tiekol zlatý mok.

Týždeň plánovaná cyklotúra dole Dunajom až kam sa dá, nakoniec skončila iba takou ľahšiou túrou do Rajky a späť. Dostala však poetický názov 59km pre jubilantov.
Rano ma o 09:00 budil Jožino, že ideme aj keď budú furiky z neba padať. A veruže bolo tesne po daždi, a sivé mraky na oblohe neveštili krásne slnečné popoludnie, ako to predpokládal hlavný organizátor. Tentokrát to organizoval tušim Jožino, a kak odložil štart na 12:00 hod. Ani o 12:00 hod. sa však sivé mraky nestratili, iba čo kde tu vykukalo zubaté slniečko. Chlapci neváhali a o 12:00 hod. sa ozvali už od Lola. Ja som to tentokrát vzdal. Ako to nakoniec Jožino skonštatoval Vlado zakúril najprv barackou a potom bošackou slivovičkou a tak ani nebola až taká zima. Veď ešte nesnežilo.

Nedeľná cyklotúra po Dunajskej ceste začínala presne podľa plánu, alebo s mierným predstihom o 09:30 hod. v krčme Relax na križovatke cyklotrás R27 a EV6. Ráno sme ešte narýchlo nainštalovali na Jožinov nový bike cyklocomputer a vyrazili sme smerom na Hamuliakovo. Počasie nám prialo, vetrík z boku do chrbta a tak sme sa v pohode zastavili na prvé pivko v bufete pod hrádzou v Hamuliakove. Veď odtiaľ je to už len kúsok do Kyselice na trajekt. V Čilistove zrazu Dodo skonštatoval, že by sme to nemuseli stihnúť a tak sme si dali rýchlostnú časovku ku kompe do Kyselice.Ďaľšia by šla až za dve hodiny. Síce s mierným oneskorením po plánovanom odchode, ale kompu sme stíhli. Na druhej strane sme si pokecali s cyklotúristkou až z ďalekej Austrálie a doplnili sme stratené tekutiny v najbližšej čárde vo Vojke. Keďže sme ušetrili trochu viac času tou časovkou, rozhodli sme sa ešte navštíviť jazerá pri Vojke. Žiaľ jedno jazero je už sprivatizované ,ohradené a bezpečne strážené, takže sa k nemu nedalo dostať. Ani kúpanie v druhom jazere nám akosi nevyšlo.